Slováci nežijú iba medzi Tatrami a Dunajom, ale aj v zahraničí. Najčastejšie sa spomínajú slovenské komunity v amerických mestách ako Chicago, Pittsburgh alebo na území Maďarska.
Slovenská menšina s veľkým významom sa však udržala aj v bývalej Juhoslávii – v Srbsku. Žije tam viac ako 50.000 Slovákov, z čoho najväčšia časť vo Vojvodine. Tá je teda právom pokladaná za akési hlavné mesto zahraničných Slovákov.
Slováci sa presťahovali na „dolnú zem“ pred asi 270 rokmi. Dodnes žijú na rovnakom území, pričom sa im podarilo zachovať našu kultúru i jazyk (hoci aj archaický).
Dôvody, pre ktoré sa mnohí presťahovali na „dolniaky“, boli rozličné. Najčastejšie šlo o cestovanie za zárobkom, ale napríklad i o migrovanie kvôli vierovyznaniu. Väčšina Slovákov, ktorí sa tam presťahovali v 18. storočí, je totiž evanjelického vierovyznania, ktorého prívrženci boli v danom období na Slovensku prenasledovaní katolíkmi. Existuje však aj katolícka menšina v mestečku Selenča.
Podiel Slovákov žijúcich vo Vojvodine (1948) :
Vojvodina je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Existuje tu šesť úradných jazykov: srbčina, maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.
Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine.
Obce s najvyšším percentuálnym zastúpením príslušníkov slovenskej menšiny:
„Dolnozemci“ si zachovali nielen svoj jazyk a kultúru, ale aj tradície, ktoré im boli vlastné, než sa odsťahovali z našich končín. Vo svojich domácnostiach varia tradičné slovenské jedlá, ale prispôsobené dolnozemským podmienkam.
Väčšina srbských Slovákov pochádza zo stredného Slovenska. To sa odráža na ich reči, rovnako aj na odevoch. Zaujímavé sú i priezviská, ktoré majú. Mnoho z nich totiž hovorí o pôvode určitej rodiny. Veľmi rozšírené sú napríklad mená ako Plachtínsky, Trpínsky, Štrba a podobne.
Čo sa týka tradícií, zachovali si ich mnoho. Často sú však v podobe, v akej boli v čase, keď sa na Dolnú zem odsťahovali. Existuje teda zopár odlišností medzi folklórom, ktorý človek zažije v domácnosti srbského Slováka a Slováka, žijúceho na našom území. Ťažko však povedať, ktorý z nich je pôvodnejší či autentickejší. Nesporným faktom však zostáva, že je JEDINEČNÝ.
Cieľom predkladaného projektu je zachrániť viac ako 50.000 slovenskú komunitu žijúcu vo Vojvodine a Srbsku. To, ako si táto slovenská komunita zachovala svoju slovenskú identitu, je úžasné a jedinečné. A to, že na Slovensku o tom vlastne ani nevieme, je ZAHANBUJÚCE.
Prvú, zásadnú službu tejto komunite sme už s obrovskou odozvou na srbskej aj slovenskej strane odviedli v rámci veľmi úspešného programu ZEM SPIEVA.
Druhú sériu sme obohatili o možnosť vystúpiť aj slovenským komunitám v zahraničí, ktoré sa slovenskému folklóru vo svojom voľnom čase venujú. Do súťaže sa prihlásilo veľké množstvo interpretov takmer z celého sveta – USA, Kanada, Japonsko, Veľká Británia, Poľsko, Česko, Maďarsko, Rumunsko, Francúzsko, Holandsko, Srbsko.
A práve najpočetnejšou komunitou, ktorá sa do súťaže prihlásila, boli Slováci žijúci vo Vojvodine.
A práve na základe tejto skúsenosti sme sa rozhodli vytvoriť Občianske združenie VOJVODINA, ktorého primárnym cieľom je záchrana a rozvoj tohto mimoriadneho slovenského fenoménu, ktorý reálne stojí na hranici zániku.
Je autorom námetu, režisérom a producentom úspešného folklórneho programu ZEM SPIEVA, ktorý okrem veľkého diváckeho záujmu získal aj prestížne medzinárodné ocenenie Pitch&Play LIVE, kde rozhodujúcimi kritériami boli originalita, univerzálnosť a medzinárodný televízny potenciál.
Aktuálne o program ZEM SPIEVA prejavili záujem televízie z Francúzska, Turecka, Ruska, Česka a ďalších krajín.
Kreatívna producentka, šéfdramaturgička a spoluautorka úspešných televíznych formátov ako napríklad ZEM SPIEVA, Zem spieva pod holým nebom – Východná 2017, Zem spieva Deň ústavy, Zem spieva vianočne, Tanec snov, Modré z neba, V siedmom nebi, Srdce pre deti a publicistických formátov Reflex, Slovensko-Udalosti-Emócie, Druhé šance…